Tisztelt Felvidéki magyarok, gondolom, hogy hasznos részetekre megismerkedni ezzel az Új évi koszontovel, ami 2003-ban hangzott el a szlovák országházban.
.
Elnézést kérek mindenkitol, aki nem érti s szlovák nyelvet -de hát ez a kezdolap eredetileg a felvidékiekhez szól. Azért "pastoltam" ide ezt a beszédet, mert nekem személyesen nagyon tetszett és tulajdonképpen igyekeztem ilyen szellemben az én eddigi beírasaimat is fogalmazni. Ezzel csak azt akarom hansulyozni, hogy nem jottem erre a honlapra provokálni - Isten látja lelkemet.
.
"Prejav predsedu parlamentu Pavla Hru?ovského na slávnostnom zasadnutí Národnej rady SR pri príle?itosti 10. výro?ia vzniku Slovenskej republiky
Vá?ený pán prezident,
vá?ený pán predseda vlády,
vá?ené poslankyne, vá?ení poslanci,
vá?ení ministri,
vá?ení ?lenovia diplomatického zboru,
vá?ení predstavitelia cirkví,
vá?ení spoluob?ania!
Láska, ?ťastie a zdravie sú základným predpokladom pokoja, ktorý v?etci tak vežmi potrebujeme. Rád by som nám v?etkým za?elal plnosť v?etkých troch, aby bol tento rok naplnený radosťou a pokojom pre celú na?u krajinu a v?etkých jej obyvatežov.
Uplynulo desať rokov od vzniku Slovenskej republiky. Jej zrod patrí spolu s Novembrom 1989 a o?akávaným vstupom Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie k trom kžú?ovým okamihom na?ich najnov?ích dejín.
November 1989 znamenal za?iatok budovania novej, slobodnej spolo?nosti na Slovensku. Bez neho by nebolo 1. januára 1993 a vzniku demokratickej samostatnej ?tátnosti. Vstup do európskych ?truktúr otvára cestu k na?ej ?al?ej existencii a uplatneniu v západnom svete slobody, demokracie a prosperity.
Dne?ok je pre nás predov?etkým výzvou do budúcnosti. Máme jedine?nú a v na?ich dejinách ojedinelú príle?itosť vytvoriť slu?ný a vo svete re?pektovaný domov pre v?etkých ob?anov na?ej vlasti.
V dne?nom dni je pre nás sprítomnených desať rokov budovania vlastného ?tátu. Po?as nich sme viedli zápas o nové pravidlá spolo?nosti. V tomto zápase sme nielen revidovali demokratické deficity, ale zárove? hžadali najlep?í spôsob ako odstrániť dedi?stvo komunistickej samovlády, ktorého dôsledkom bol sebazni?ujúci úpadok spolo?nosti. Pre?ili sme roky enormného vypätia, ktoré neobi?lo ani jedného ?lena na?ej spolo?nosti. V?etkým ob?anom patrí v?aka za to, ?e za desať rokov sa podarilo zabezpe?iť pre Slovenskú republiku vnútornú stabilitu. Bez nej by ?iadne zmeny neboli mo?né.
Dnes je Slovensko v?aka rokom práce v úplne inej situácii ako v novembri 1989 alebo januári 1993. Máme nové perspektívy, stojíme pred novými výzvami.
O niekožko mesiacov máme ?ancu zasadnúť ako plnoprávny ?len do dvoch najvýznamnej?ích organizácií euroatlantického spolo?enstva. Tento vstup bude znamenať prijatie nových záväzkov a postúpenie ?asti na?ej suverenity, ?o nás stavia pred novú, nesmierne náro?nú situáciu, ktorá ovplyvní charakter na?ej spolo?nosti. A ke??e práve o tento charakter zvádzame historický zápas, je potrebné pozrieť sa, v akom stave sa dnes - pred výzvami budúcnosti - nachádzame.
V tento slávnostný de? v historických priestoroch Národnej rady sa preto treba upriamiť nielen na budúcnosť a prítomnosť, ale aj na na?u históriu. Ona toti? otvára cestu k dne?ku a ur?uje smerovanie k budúcnosti.
Pri dne?nej slávnostnej príle?itosti chcem ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky otvoriť diskusiu o Slovensku v inej podobe, ako sme ju poznali od roku 1989. Nebudem klásť dôraz na obhajobu ?i kritiku jednotlivých fragmentov alebo udalostí v dejinách slovenského národa, nebudem súdiť jednotlivé osobnosti. Tieto plochy boli dostato?ne vy?erpané polemikami historikov, sociológov, ideológov - a vo vežkej miere aj politikov. Bol to nevyhnutný proces, ale práve tento ?týl argumentácie nás nepriviedol k tomu najpotrebnej?iemu ? k prijatiu na?ich dejín. Odmietali a posudzovali, vyzdvihovali a hanili, mytologizovali a démonizovali sme dosť dlho aj ob?írne. Dnes u? máme povinnosť za?ať tvoriť. Tvoriť obraz toho, ?o je vpísané hlboko v nás, v na?ich predkoch, na?ej krajine. A na tomto základe sebavedome predstaviť Slovensko ako krajinu pripravenú vplývať na vývoj Európy a dianie vo svete.
Ak som spomenul zápas o charakter, ten sa najlep?ie odrá?a v tvári. Bude to TVÁR na?ej krajiny, o ktorej budem hovoriť. Ako u ?loveka aj pri krajine toti? práve jej tvár najviac vypovedá o tom, aké spolo?enstvo ju tvorí, ?o pre?ilo, a ?ím je vo svojej podstate. Tvár o podstate vypovedá oveža viac ako samotné meno, preto?e odzrkadžuje v?etko dobré aj zlé, otvorené aj zabudnuté. Tvár nie je mo?né od?ať a vežmi ťa?ké je nestretnúť sa s ?ou. Preto je najlep?ím a najvernej?ím obrazom histórie individuálneho ?loveka aj krajiny.
Desiate výro?ie je vhodný ?as na to, aby sme sa úprimne pozreli na na?u tvár a zistili, akí sme. Len s týmto poznaním budeme môcť zmysluplne krá?ať ?alej a vedome písať svoju budúcu históriu.
Vá?ené dámy, vá?ení páni,
tvár krajiny, v ktorej ?ijeme, má v sebe niekožko základných ??t, ktoré sú nezmazatežné. Najdôle?itej?ou je prijatie kresťanstva v roku 829. Prijali sme ho podstatne skôr, ne? tento geografický priestor dostal meno odrá?ajúce slovanský pôvod jeho obyvatežov. Do tváre na?ej krajiny sa tak zapísala základná ?rta, ktorá ju nav?dy urobila podobnou tváram iných európskych krajín. V rámci kresťanstva sme sa potom pôsobením svätých Cyrila a Metoda - v politickom priestore Vežkej Moravy - priklonili k jeho západnej tradícii. Stalo sa tak vymenovaním druhého z vierozvestcov za misijného arcibiskupa. Spolu s kresťanstvom Slovensko prijalo vzorce kultúrneho správania, ktoré nám umo?nili vytvorenie národnej identity. Nie je náhodou, ?e tie slovanské národy, ktoré odmietali prijatie kresťanstva, v priestore Strednej Európy nepre?ili.
Druhou výraznou ?rtou zapísanou do tváre budúceho Slovenska bol vznik Uhorska v roku 1000. Slovensko sa stalo sú?asťou krážovstva, ktoré deväťsto rokov tvorilo dejiny Strednej Európy. Prorocky znejú slová zakladateža Uhorska sv. ?tefana, ktorý v záveti vyzýval svojho syna k re?pektovaniu jazykovej a etnickej rôznosti obyvatežov svojho krážovstva. Takmer osemsto rokov jeho nasledovníci toto prorocké odporú?anie re?pektovali a aj preto bolo Slovensko osemsto rokov nie objektom - ale subjektom uhorských dejín. Práve v?aka tomu sa do tváre na?ej krajiny vpísala bohatá skúsenosť v?etkých dôle?itých udalostí, ktoré hýbali Európou.
Na tvári Slovenska aj preto vyrástli stredoveké mestá, ktoré sa neskôr stali centrami obchodu a kultúry. Bratislava v?aka Akadémii Istropolitane a Trnava v?aka Trnavskej univerzite boli vo svojej dobe významnými centrami vzdelanosti.
V tvári Slovenska je zapísaná aj historická úloha, ktorú na?i predkovia zohrali po?as dvoch storo?í protitureckého odboja. Slovensko tvorilo od bitky pri Mohá?i v roku 1526 a? po bitku pri Viedni v roku 1683 hrádzu vo?i prenikaniu Osmanskej rí?e do Európy. Bez obáv, s hrdosťou a patriotizmom treba preto povedať: vy?e 140 rokov bolo Slovensko centrom histórie celého Uhorska a jeho politických dejín.
V Bratislave sa schádzal uhorský snem a bola hlavným mestom Uhorska dvakrát dlh?ie ako Budape?ť. Práve tu boli niekožko storo?í korunovaní uhorskí králi, tu bolo jedno z centier stredoeurópskeho vzdelania a kultúry.
Nebojme sa priznať k tomu, na ?o mô?eme byť oprávnene hrdí. Boli sme sú?asťou rí?e, ktorej vládli takí významní panovníci ako svätý ?tefan, Karol Róbert, Matej Korvín ?i Mária Terézia. Boli to aj na?i králi a panovníci a Slovensku sa pod ich vládou darilo. Nezbavujme sa ich, nenechajme si ich vziať. Silnými ideami a ?inmi sú zapísaní do na?ej histórie. Neobchádzajme, neretu?ujme túto ?rtu. Hlásme sa preto hrdo k uhorským dejinám ako sú?asti na?ich dejín.
V prvej polovici devätnásteho storo?ia sa za?al ako sú?asť tvorby moderných politických stredoeurópskych národov utvárať aj moderný slovenský národ. Jeho moderným politickým programom sa stali mikulá?ske ?iadosti národa slovenského z mája 1848.
V úprimnosti popisu tváre Slovenska v?ak nemo?no obísť jazvu ma?arizácie. Ma?arské elity opustili - najmä v druhej polovici devätnásteho storo?ia - odkaz zakladateža Uhorska, kráža ?tefana. Ani ma?ariza?ný tlak v?ak nepotla?il energiu, ktorá v súlade s európskym dianím formovala základy moderného slovenského národa.
Práve po?as tohto procesu sa v?ak do na?ej tváre za?ala pomaly vrývať ?rta, ktorá nás charakterizuje dodnes. Je ?ou rozpoltenosť, ktorá sprevádza takmer v?etky zlomové momenty na?ich moderných dejín. Predov?etkým medzi vzdelancami katolíckej a evanjelickej konfesie sa od konca osemnásteho storo?ia len pozvožne formovala súhra pri presadzovaní slovenských národných záujmov, ktorá dozrela pamätným spolo?ným prijatím spisovného jazyka v roku 1843 a politickým vystúpením v roku 1848.
A? v mati?nom období ?esťdesiatych rokov devätnásteho storo?ia bola konfesijná rozpoltenosť prekonaná. Národná emancipácia Slovákov viedla k po?iadavke autonómie v rámci Uhorska sformulovanej v Memorande národa slovenského z roku 1861. Odmietnutie tejto po?iadavky a zostrenie národnostného útlaku po Rakúsko?Uhorskom vyrovnaní z roku 1867 viedli k oslabovaniu lojality slovenských politických elít k Uhorsku. Prvá svetová vojna potom u? len vyústila k historickému zlomu.
Vznik nových ?tátov v Strednej Európe - medzi nimi aj ?eskoslovenska - je ?al?ou výraznou ?rtou v tvári Slovenska. V roku 1918 - a po ?om - zna?ná ?asť obyvatežov na?ej krajiny vznik ?eskoslovenska privítala. O na?ej rozpoltenosti v?ak sved?í, ?e ?asť obyvatežov prijala vznik nového ?tátu indiferentne a existovala aj výrazná skupina, ktorá nový ?tát odmietala. Je v?ak neoddiskutovatežnou skuto?nosťou, ?e v roku 1918 dostalo Slovensko svoje meno a územie a ?e od roku 1918 sa mohli Slováci rozvíjať v prostredí demokratického ?tátu, ktorý poskytol priestor pre vznik slovenských ?tátnych, vzdelávacích a kultúrnych in?titúcií.
Tým sa potvrdilo a upevnilo vedomie svojbytnosti slovenského národa a vytvoril sa nový, významný impulz pre ná? kultúrny a politický rozvoj.
V marci 1939 sa vä??ina slovenskej politickej elity rozhodla vyhlásiť Slovenský ?tát a vyhnúť sa tým rozdeleniu Slovenska medzi Nemecko, Požsko a Ma?arsko. Vä??ina obyvatežov Slovenska toto rozhodnutie akceptovala a tento fakt nemo?no historicky poprieť. Nemalá skupina slovenských ob?anov v?ak prijala koniec prvej ?eskoslovenskej republiky s žútosťou.
Z tváre vojnovej Slovenskej republiky tie? nemo?no zmazať, ?e v ?táte existovala iba jedna politická strana a Slovensko vyhlásilo vojnu krajinám protihitlerovskej koalície. Nemo?no zabudnúť najmä na tragický osud ?idov, ktorí boli zbavení ob?ianskych práv a deportovaní do koncentra?ných táborov. S týmto dedi?stvom - ktoré ostáva ?kvrnou na slovenských dejinách - sa dodnes vyrovnávame.
V roku 1944 vzniklo z odporu proti vojnovým zlo?inom Slovenské národné povstanie, ktoré sa stalo východiskom z vojnovej situácie a priradilo nás na stranu víťazných vežmocí. Uvedomujem si v?ak aj skuto?nosť, ?e Povstanie bolo - okrem boja proti Nemecku - aj bojom medzi ob?anmi jedného ?tátu. Je paradoxom na?ich dejín, ?e v päťdesiatych rokoch sa jeho ú?astníci stretli v tých istých celách komunistických väzení s predstavitežmi Slovenského ?tátu, proti ktorým bojovali.
Vývin na konci druhej svetovej vojny pozna?il tvár na?ej krajiny ?al?ími dvomi tragédiami. Prvou boli deportácie desaťtisícov na?ich ob?anov do stalinských gulagov. Druhou bol odsun karpatských Nemcov a represie vo?i príslu?níkom ma?arskej men?iny spojené s mnohými žudskými ne?ťastiami v znamení kolektívnej viny.
Za významnú pozitívnu ?rtu tváre Slovenska pova?ujem vožby v roku 1946. Demokratické politické elity sa dokázali spojiť v snahe zabrániť nástupu komunizmu. V?aka zodpovednosti predstavitežov politických táborov, ktoré len dva roky predtým proti sebe bojovali, boli komunisti jednozna?ne porazení. Rozdelenie Európy medzi vežmoci a vnútorná slabosť demokracie v ?eskoslovensku v?ak spôsobili, ?e sme sa na ?tyri desaťro?ia stali sú?asťou komunistického bloku.
Tých ?tyridsať rokov komunizmu vytvorilo v tvári na?ej krajiny hlbokú jazvu, ktorá nikdy úplne nezmizne. Státisíce na?ich ob?anov bolo politicky perzekvovaných. Potla?ovanie slobody znemo?nilo Slovensku napredovať rovnocenne s krajinami, ktoré sú dnes ?lenmi Európskej únie. E?te dlho budeme prekonávať skuto?nosť, ?e industrializácia na?ej krajiny sa uskuto?nila podža sovietskeho vzoru. E?te dlho budeme v súťa?i s inými ?tátmi znevýhodnení tým, ?e komunistický re?im budoval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch svoje hospodárstvo na úkor budúcich generácií. Komunizmus na ?tyri desaťro?ia znemo?nil aj postupné a prirodzené vyrovnávanie sa s na?ou rozpoltenosťou. A? s rokom 1989 pri?la nádej, ?e sa túto na?u ?rtu podarí prekonať.
Ak má Slovensko historický medzník, ktorý nebol naplnený vnútorným konfliktom ? je ním November 1989, prijatý jednotne a s radosťou. Ideály Novembra - sloboda, demokracia, právny ?tát a za?lenenie Slovenska do Európy - spájali ob?anov Slovenska bez rozdielu národnosti a vierovyznania. Roky 1989 a? 1992 mô?eme nazvať obdobím budovania Slovenska a hžadaním ?tátoprávneho usporiadania ?esko-Slovenska ako demokratického a právneho ?tátu. Ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky s hrdosťou kon?tatujem, ?e to bola práve Slovenská národná rada, ktorá sa dokázala ospravedlniť za dve krivdy na?ich dejín. Pred Vianocami v roku 1990 vyjadrila hlbokú žútosť nad deportáciami ?idov a za?iatkom roka 1991 sa ospravedlnila za odsun karpatských Nemcov a odmietla ich kolektívnu vinu.
Som presved?ený, ?e slovenský parlament vtedy vykro?il správnym smerom. Slovensko sa tým postavilo ?estne k dvom historickým tragédiám.
Je na?ím prianím vyrovnať sa aj s otvorenými otázkami slovensko-ma?arskej histórie. Na?ím vkladom do tejto diskusie je ochota postaviť sa ?elom k problému represie a diskriminácie ma?arskej men?iny po druhej svetovej vojne. Podobný krok - vyrovnávajúci sa s represiami a diskriminovaním Slovákov - pokladáme za vec vnútorného rozhodnutia na?ich ma?arských partnerov. Osobne som presved?ený, ?e obojstranné vyrovnanie sa s históriou by pomohlo zbaviť na?u budúcnosť opakovaného vyvolávania
tráum minulosti a otvoriť cestu k nezaťa?enej spolupráci.
Roky 1989 a? 1992 boli aj obdobím hžadania nového ?tátoprávneho usporiadania. Po dvoch rokoch vyjednávania medzi slovenskou a ?eskou politickou reprezentáciou sa v?ak nepodarilo nájsť prijatežný kompromis, ktorý by zodpovedal predstavám a o?akávaniam vä??iny verejnosti. Vožby 1992 priviedli k moci novú ?eskú a slovenskú politickú reprezentáciu, ktoré sa dohodli na rozdelení ?tátu.
Aj vznik Slovenskej republiky pred desiatimi rokmi sprevádzala tradi?ná slovenská rozpoltenosť. Jedna ?asť ob?anov vznik ?tátu vítala, iná ho prijímala s rozpakmi, ?e sa k jeho vzniku nemohla vyjadriť v referende. Dnes, po desiatich rokoch, treba pokojne kon?tatovať, ?e ?tát je v?eobecne akceptovaný a rozpoltenosť v postoji k nemu je prekonaná.
Celých desať rokov od vzniku ?tátu mô?eme nazvať obdobím sporu o jeho charakter. Po svojom vzniku bola Slovenská republika rozdelená na dva politické tábory. O h?bke rozdelenia najlep?ie sved?í fakt, ?e v politickom zápase boli pou?ité prostriedky, ktoré viedli a? k medzinárodnej izolácii Slovenska. Rozhodnutím ob?anov v rokoch 1998 a 2002 sa izolácia skon?ila, ?o bolo potvrdené pozvaním do NATO a Európskej únie.
Zápas o charakter ?tátu v?ak pokra?uje. Je len na nás, ?i bude spolo?nosť slu?ná alebo bude tolerovať korupciu, ?i bude re?pektovať ústavu a zákony, alebo ich bude ignorovať a obchádzať, ?i bude právo vymo?itežné a spravodlivosť dostupná pre ka?dého a ?i to bude spolo?nosť citlivá k svojim ?lenom alebo bude dominovať nesúcitný egoizmus.
Vá?ené dámy a páni,
toto sú základné ?rty zapísané v tvári na?ej krajiny: kresťanstvo, podiel na dejinách Uhorska, tvorba moderného politického slovenského národa, odolanie ma?arizácii, ale aj rozpoltenosť, sprevádzajúca takmer v?etky významné historické medzníky od 19. storo?ia.
Tieto ?rty sú na?e, aj ke? sa nám niektoré nepá?ia. Na ich základe si musíme odpovedať aj na otázku dne?ného d?a: Ako sa postaviť k desiatim rokom ná?ho ?tátu? Prvá mo?nosť je, ?e budeme kon?tatovať pokra?ovanie historickej rozpoltenosti na?ej krajiny. Táto mo?nosť v?ak nedáva ?iadnu perspektívu do budúcnosti. Druhou mo?nosťou by bolo urobiť hrubú ?iaru za minulosťou a povedať si: ?po?me sa zmieriť?. Táto alternatíva by v?ak nebola poctivá a ostala by len pózou.
Na základe skúsenosti z prvých desiatich rokov na?ej ?tátnosti som presved?ený, ?e najdôle?itej?ím predpokladom prekonania rozpoltenosti je nastolenie novej politickej kultúry v na?ej krajine. Nová politická kultúra predpokladá naplnenie dvoch základných podmienok: prvou je spolo?ná úcta a re?pektovanie na?ej ústavy v?etkými ob?anmi a predstavitežmi politických elít;
druhou je spolo?ná zhoda, ?e veci ?tátneho záujmu nebudú predmetom politického zápasu. Som presved?ený, ?e Národnej rade Slovenskej republiky sa postupne podarí novú politickú kultúru nastoliť. Jej prvé prejavy boli v poslednom období ?itatežné pri spolo?nom úsilí o vstup na?ej krajiny do Európskej únie a NATO, takisto pri v?etkých doteraj?ích schôdzach parlamentu v novom funk?nom období. Chcem sa za to po?akovať v?etkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ? koali?ným aj opozi?ným.
Ako predseda slovenského parlamentu vás pri príle?itosti 10. výro?ia vzniku ?tátu ?iadam a prosím, aby sme spolo?ne v tejto snahe o novú politickú kultúru pokra?ovali. Názory mô?eme mať odli?né. ?tát v?ak máme spolo?ný a jeho budovanie je na?ou povinnosťou.
Nebudeme mať nikdy vo v?etkom rovnaké názory, nezmiznú na?e politické spory. Mô?eme v?ak významne posunúť ich kvalitu, - ak ich nebudeme stavať do roviny osobných antagonizmov a nenávisti, ak budeme pou?ívať argumenty a nie demagógiu, ak si budeme vá?iť jeden druhého ako politického partnera ? ?loveka.
Vá?ené dámy a páni,
v Biblii je slovo tvár jedným z naj?astej?ie pou?ívaných slov. Hžadanie vlastnej tváre je namáhavý proces, plný utrpenia a ?asto aj beznádeje. Tak, ako je to napríklad vyrozprávané v knihe Jób.
Máme za sebou desiaty rok namáhavého hžadania na?ej tváre. V knihe Jób nachádzame otázku: ?Ke? si zakryje tvár, KTO ho uvidí?? Nachádzame tu teda návod, ako postupovať pri uchovávaní na?ej identity v momente, ke? sa päťmiliónová krajina chystá vstúpiť do niekožko stomiliónového spolo?enstva európskych národov. Odkaz knihy Jób znie:
?Uká?te svoju tvár!?
Kresťanstvo urobilo na?u tvár podobnou iným európskym krajinám. Uhors ké dejiny jej dali stredoeurópsku podobu. Národné obrodenie urobilo na?u tvár jedine?nou v Strednej Európe. Tieto tri ?rty ur?ili základ na?ej tváre. Holokaust vryl do tváre na?ej krajiny jazvu, ktorá bude trvale pripomínať vežkú tragédiu. Komunizmus zanechal na na?ej tvári ?al?iu jazvu, ktorá sa bude hojiť e?te dlhé roky. Historická rozpoltenosť pozna?ila na?u tvár ?rtami, s ktorými sa len postupne vyrovnávame.
Nebojme sa pozrieť na svoju tvár - je pozna?ená stáro?iami: dobrom aj zlom, úspechmi aj porá?kami, hrdinstvom aj zlyhaniami. Prijmime ju takú, aká naozaj je. Nehanbime sa za ?u. Uká?me ju svetu s vedomím, ?e aj na?a generácia mô?e a má zanechať na tvári svojej krajiny výraznú stopu.
Za?íname druhé desaťro?ie na?ej ?tátnosti. ?aká nás historický zlom. So vstupom do Európskej únie je spojené postúpenie ?asti suverenity na?ej krajiny. Po tomto kroku u? nebudeme nikdy takí, ako predtým. Nesmie nás to v?ak zvádzať k žahkomysežnosti alebo malomysežnosti, strate odvahy, ?i uzavretiu sa do seba. Musíme si byť vedomí svojich mo?ností. Len tak budeme mať dostato?nú silu sebavedome formovať na?e dejiny a necítiť sa len výsledkom vonkaj?ích vplyvov a objektom udalostí.
Vá?ené dámy a páni, milí spoluob?ania,
budúcnosť bude natožko na?a, nakožko pre nás bude dôle?ité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Práve to bude na?a najdôle?itej?ia úloha v druhom desaťro?í ?tátnosti ? a k tomu potrebujeme byť spravodliví, múdri a postupovať spolo?ne v základných otázkach.
Len tak zachováme tvár na?ej krajiny a uchováme si identitu aj v európskom spolo?enstve. Prijmime túto výzvu. Spolu sa nám to podarí.
Nech nám v tom Pán Boh pomáha! |
